Peniaze verzus ľudský život

Autor: Nikola Jakubská | 23.4.2014 o 13:09 | (upravené 23.4.2014 o 13:39) Karma článku: 5,50 | Prečítané:  855x

Spravovaný artikel nesie v sebe odkaz témy "Vojna, ktorú nevidíte". Možno po prečítaní tohto článku zhodnotíte, aké a či vôbec nejaké lieky užijete pred tým, ako si ich overíte alebo siahnete po najbežnejšom lieku, ktorý Vám môže raz zachrániť život. Ďakujem za komentáre, zhladnutia a prajem príjemné čítanie!

Každý z nás sa neraz v živote stretol s bolesťou. Väčšina z nás okamžite siaha po tabletkách, ďalší sa rozhodnú bolesť pretrpieť. Ako je to však práve so spomínanými tabletkami? Je potrebné vždy užívať tabletky? A ako sa farmaceutický priemysel stavia k pacientom?

Základom každej podnikateľskej činnosti je dosahovať zisk. Je však možné, aby zisk presahoval zdravie ľudí? John Virapen, bývalý riaditeľ pobočiek farmaceutických koncernov Eli Lilly & Company a Novo Nordisk, dáva v podobe svojich kníh „Nežiaduci účinok: Smrť“ a „Kult liekov“ jasnú odpoveď. V knihách prezrádza nekalé praktiky, ktoré sa presadzujú pri registrovaní a následnom podávaní liekov až k pacientom, ktorí nevedomky slúžia ako pokusné zvieratá a počas desaťročí sú výskumnou skupinou lieku.

Postup pri uplatňovaní liekov je jednoduchý, funguje už odvtedy ako práve pán Virapen začínal ako predajca liekov. Prvým krokom z toho postupu je uplat(e)nenie lekárov skrze dary, akcie, ochutnávky vín, finančné podpory. Aj keď o korupcií sa v spoločnosti nehovorí, každý z nás zažil deň, kedy svojmu doktorovi doniesol v taške kávu, fľašku, či bonboniéru ako poďakovanie za skoré vybavenie, či vôbec ochotu pomôcť. „Podporení“ lekári produkt začínajú predpisovať svojím pacientom, ktorí slepo veria svojmu lekárovi a nekonzultujú liek a iné možnosti liečby práve s ním. Tieto praktiky však môžu prebiehať až po schválení a registrácií liekov v danej krajine. Vo svojej knihe „Nežiaduci účinok: Smrť“, John Virapen prezrádza schvaľovací proces lieku Prozac (originálny názov Fluoxetín), ktorý slúžil na liečbu depresie, vo veľkej miere však niesol pri dlhodobom užívaní rad nežiaducich účinkov, akými boli problémy so srdcom, pečeňou, či pokusy o samovraždu viacerých užívateľov. Za celým schvaľovacím procesom bol celý rad uplatňovania darov, finančných injekcií a skresľovania údajov o produkte s cieľom vidiny obrovského zisku. Aká však bola klinická štúdia pred distribúciou lieku na trh? Podľa oficiálnej správy sa na testoch podieľalo 11000 dobrovoľníkov, pričom u 6000 bol nasadený Prozac. Dôkladnejšia správa hovorí o počte 5600 a ďalšie o počte 4000. Avšak z počtu 4000, ako uvádza poznámka pod čiarou, na dvojito zaslepených testoch (kedy ani lekár ani pacient nevie, či berie liek alebo placebo) sa podieľalo 1730 pacientov. Navyše z tohto počtu boli vyradení tí, ktorí brali i iné lieky alebo nezvládali užívanie liekov v dôsledku nežiaducich účinkov. Po výslednom zrátaní sa liek v priebehu 4-5 týždňov testoval len na vzorke 286 pacientov(!), čiže počet 11000 pacientov bol zavádzajúci. A liek sa naďalej distribuoval.

Podobný scenár vyplýva aj z aplikácie lieku Strattera na trhu, v prípade ktorého novinár Janne Larrson odhaľuje zamrazujúce dôsledky užívania, akými boli samovražedné tendencie 130 zaznamenaných užívateľov lieku v priebehu jedného mesiaca, 766 prípadov spontánnej poruchy srdca , 172 oznámení o poškodení pečene a 20 samovražedných excesov. Tento fakt vyplýva z nezverejneného diskusného materiálu britskej agentúry na kontrolu liečiv- MHRA. Avšak aj v prípadoch, kedy sú uznané chyby a zapracuje právo v prospech pacienta, miliónové odškodné sú pre farmaceutické koncerny maličkosťou. Hovorí o tom aj takmer trojročné vyšetrovanie (trvajúce do decembra 2005) účinnej látky raloxifén. V tomto prípade uznala chybu samotná Eli Lilly & Company a zaplatila tak pokutu dosahujúcu 36 miliónov dolárov.

Väčšina liekov so sebou nesie nežiaduce účinky, stačí si pozrieť už príbalový leták, ktorý každý liek obsahuje. Riešením by však mohli byť dlhodobé štúdie liekov, kedy by sa pacienti nestávali pokusnými králikmi a inštitúcie, ktoré by voľne poskytovali informácie o nich; okrem iného aj ohlasovacia povinnosť lekárov pri výskyte nežiaducich účinkov liečiva u svojich pacientov; ale aj možnosť prístupu ku všetkým informáciám (aj mimosúdnym vyrovnaniam) z procesov proti farmaceutickým firmám.

Treba však podotknúť, že netreba byť absolútnym odporcom liekov. Ale ako pacient môžete dbať na tieto faktory počas liečby svojho ochorenia:

· Overenie choroby: je vôbec moja diagnostikovaná choroba chorobou? Možno banálna otázka, ale treba podotknúť, že pri správnom pokladaní otázok sa zo zdravých jedincov zázrakom stávajú chorí. Pokiaľ ste si nie istí, pátrajte po informáciách, ktoré sú podložené zdrojmi, diskutujte o nich.

· Overenie lieku: predpísaný liek je registrovaný práve na moje ochorenie? Existujú o lieku klinické štúdie a koľko ľudí sa ich zúčastnilo? Na tieto informácie ako užívateľ lieku máte právo.

· Overenie lekára: bral by váš lekár osobne tento liek? Prediskutujte možnosti liečby so svojím lekárom, prípadne výber vhodnejších alternatív pre vaše ochorenie.          

Pokiaľ však nie ste chorí, najlepšou možnosťou pre vaše telo je prevencia. Odpoveďou pre udržanie si zdravia, či už pre zástancov alebo absolútnych odporov liekov môže byť Dr. Fereydoon Batmanghelidj, už nežujúci propagátor jedného zo základných elementov našich buniek i tela- vody. Dr. B. napísal knihy ako „Your Body's Many Cries for Water “, „Water For Health, For Healing, For Life “ či „You're not sick, you're thirsty!“. Samotné názvy kníh predznamenávajú teóriu, ktorú doktor podporoval so sloganom: „Ste to, čo pijete“.

Doktor vychádzal z vlastnej skúsenosti, ktorá ho postretla vo väzení v Iráne, kde ho po revolúcií v roku 1979 zadržiavali ako politického väzňa. Jeden z jeho spoluväzňov trpel akútnou bolesťou v oblasti brucha spôsobenou žalúdočnými vredmi, a keďže doktor nemal prístup k žiadnym liekom, podal tomuto mužovi dva poháre vody- jedinú dostupnú vec. Výsledok bol zarážajúci. Muž sa do pár minút nielenže upokojil, ale dokonca odzneli všetky bolesti, ktoré pociťoval. Mužovi následne „naordinoval“ dva poháre vody každé 3 hodiny a bolesti boli nenávratne preč.

Po odchode z Iránu doktor B. emigroval do USA, kde nový poznatok aplikoval na ďalších 3000 podobných prípadov bolestí a výsledky boli prekvapivé. Vo všetkých prípadoch boli bolesti odstránené a liečbou prostredníctvom vody eliminované. Z tohto poznatku doktor vyvodil, že vo väčšine prípadov bolesť nebolo potrebné liečiť prostredníctvom liekov, pretože dôvodom bolesti bola dehydratácia tela usadená na mieste, kde bolesť vznikala. Z tohto faktu neskôr vyvodzoval, že sucho v ústach nie je príznakom smädu, ale je posledným štádiom dehydratácie tela, ktoré predznamenáva následné komplikácie.

Prečo však voda pôsobí rovnako ako lieky na utíšenie bolesti? Výskum dospel k záveru, že histamín, ktorý je nervový mediátor zodpovedný za riadenie sucha a vody v tele, v dôsledku dehydratácie spôsobuje bolesť ako reakciu organizmu na nedostatok vody v ňom. Príznakom nedostatku vody nie je len bolesť sucho v ústach, ale ukazovateľom je aj suchá pokožkafarba moču; moč zafarbený na žlto až oranžovo signalizuje dlhodobú dehydratáciu tela. Podľa doktora B. je voda riešením a aj prevenciou pred chorobami ako sú  astma, alergia, obezita, vysoký krvný tlak, problémami so srdcom, cukrovka, osteoporóza, leukémia či prevenciou pred vznikom obličkových kameňov, zvýšeným cholesterolom, spánkovými poruchami a ďalším radom chorôb a príznakov, ktoré so sebou nesie práve dehydratácia organizmu.

 

Aj samotný doktor B. však priznal, že jeho teória a závery nie sú populárne, ale predovšetkým v kruhoch farmaceutického priemyslu ako aj priemyslu zameraného na výrobu náhrad vody. V rámci potravinárskeho priemyslu totiž vylučuje tieto druhy tekutín, ako vhodné na zmiernenie dehydratácie, pretože každý tento nápoj (káva, čaj, sýtený nápoj) má inú štruktúru, ktorá nezodpovedá prirodzenej štruktúre vody. Vo farmaceutickom priemysle by jeho liečba vodou znížila množstvo braných liekov utišujúcich bolesť, pretože všetky fungujú ako histamín alebo čiastočne ako on. Dokonca aj lieky na depresie využívajú práve histamín, regulátor vody v tele. Preto práve teória o zavodňovaní organizmu nevyhovuje práve týmto kolosom, keďže stále panuje to staré známe- peniaze sú peniaze.

Zdroje:

VIRAPEN,J.: Nežiaduci účinok: Smrť. Bratislava: Slovart-Print, 2010. 251 s. ISBN 978-80-8112-080-0

 

http://www.coralclubprague.cz/articles/useful/all-about-water/water-source-of-health.html

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?