Ako sa rozprávka nekonala

Autor: Nikola Jakubská | 3.2.2015 o 17:55 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  69x

Stereotypná mini kritika dvoch typov mužov, ktoré ženu privedú na koniec nielen zrejme o zdravý rozum, ale aj k pochopeniu, prečo je smiech dôležitý =)

Ak mám byť úprimná, som nad vecou, nad vodou a momentálne aj nad mužmi, aj keď áno, uznávam, som značne znechutená. Neviem, čo sa stalo, ale mám dojem, že správni muži v mojom okolí „vykapali“(doslova).

Nie som jedna z tých emancipovaných žien, čo donekonečna vykrikujú, aké sú spokojné samé so sebou a s ich občasnou existenciou alias „ja a nejaký ten počerný típek z baru“ ; dokonca nie som frigidná a celkom sa o seba starám. Tak prečo sa teda v mojom okolí a centre môjho záujmu objavujú len dva typy mužov- a to buď za:

a. výstavný kus, väčšinou sa aktívne venuje športu, ale v jeho hlavičke je prespatých pár rokov, a dokonca pár lekcií etikety a etiky?

Alebo typ b. prototyp chalana- muža, ktorý možno nie je druhý princ Krasoň, ale je milý a srdečný, a zároveň neskonale nudný a predvídateľný.

Takže začali by sme s typom a. na konkrétom prípade. Sedím si v bare, pijem s kamarátkami drink za drinkom, rozoberáme, čo sa za tých sto rokov toho, ako sme sa nevideli udialo a zrazu- bam! Podíde ku mne známy, ktorý za tú dobu nielenže nadobudol kvalitnú muskulatúru, nielenže získal imidž Ronalda, ale zároveň je očarujúci a snaží sa navodiť dojem, že už nie je tým nevyspelým, nadržaným a sukničkárskym chalanom, akým býval. Prosím pekne, on už totiž dospel! Ako sa na mňa valí jeden zaujímavý fakt za druhým, akýmsi podivným spôsobom sa mi troška pripitý, ale stále fungujúci mozog snaží pošepnúť, že niečo na tomto novom popise toho zajačika nesedí, avšak opantaná jeho žiarivým úsmevom a opojená ďalším vínnym strikom to nechám tak byť. Hm, o čo je však zarážajúcejší fakt, že po mojom krátkom (v ženskom ponímaní) pobyte na toalete, je môj drahý už pri ďalšej žene a rovnako oduševnene jej hovorí o svojich úspechoch, o tom koľko gólov dal, ako chodí na výšku a ako ťažko chudáčik zarába peniažky. To by bolo možno ešte odpustiteľné, horšie na tom je, že si s ňou, tak ako aj so mnou pred malou chvíľkou dohaduje rande, lebo ako tvrdí: „Si sexi a ak by som ťa chcel len pre jedno, tak jednoduchšie by bolo začať si s akoukoľvek, čo sa mi tú hádže pod nohy.“

Koniec citátu a koniec viery v to, že blonďavý futbalista má šancu byť niekým akceptovateľným, normálnym a vhodným na niečo trváce. Po tom ako si konečne všimne, že stojím za ním a smejem sa do svojej kabelky, aby som prehlušila, nie práve umiernený smiech, sa snaží zachrániť situáciu tým, že ma chytí za ruku, vytiahne z baru von a tam mi začne vyznávať nehynúcu lásku a snaží sa mi strčiť jazyk až do krku, čo mi pripomenie vyberanie mandlí a dostávam chuť na ruskú zmrzlinu. Dobre, dosť komédie. S miernou noblesou sa otočím na opätku, nonšalantne prehodím vlasy nabok a na jeho poznámku o tom, že prišiel sem dnes len kvôli mne, odpovedám: „Tak to môžeš aj pokojne odísť.“ To je skrátená verzia zo sekcie „pekný, ale tupý ako motyka“.

A čo ten slušný, milý, srdečný, ale neskonale predvídateľný vzor? Ak mám byť úprimná, ani tento, hoci sa javí ako ten správnejší model, nie je príliš znesiteľný. Prečo? Lebo jedinou mrchou v tomto vzťahu si ty- v tomto prípade ja. Počiatok vzťahu je nenútený, priateľský, správa sa ako gavalier, takmer som čakala, že skočí do každej kaluže, ktoré sa len milimetrom približovala k mojej lodičke. Ak sme sa mali stretnúť bol nesmierne dochvíľny, svoje dokonalé auto prezentoval ako samozrejmosť a účty neriešil; jednoducho platil on, ženu by totiž platiť nenechal. Z nenútených rozhovorov sa však aj cez akúsi zatemňujúcu záclonku ku mne dostáva podstata toho, že nie je dokonalý, akurát to perfektne kryje. Lenže, kto by odolal nespočetným komplimentom, drahým výletom a pozornosti? Zrejme žiadna žena pri zmysloch a v čase ovulácie. To som však odbočila.

Ako vzťah napreduje, tento skvelý muž začína odkrývať časti svojej osoby a ja začínam chápať, že všetko dobré sa v mojich očiach mení a jeho glorifikovaná osobnosť je len jedna veľká nafúknutá bublina, ktorá už-už praskne. To, že sa ma snaží voziť kamkoľvek sa pohnem, je len jeho kontrola nad mojím životom. To, že mi poskytuje full servis a snaží sa splniť aj to, o čo som nežiadala, bol len spôsob toho, akým mi mohol naznačiť, že táto vec, táto obyčajná kravina je od neho a že ma má z časti v hrsti. A to že mi venuje pozornosť, ma skôr privádza do rozpakov z toho, že potrebuje vedieť, kde som sa pohybovala a nedajbože, že bol v mojej blízkosti príslušník opačného pohlavia, vtedy sa začalo vypočúvanie! Rozprávanie ako z detektívky možno podporuje aj občasná kontrola sms a ako čerešnička na nechutne kalorickej torte bolo to, ako skvelo dedukoval a dokázal si vo svojej hlave vymyslieť fiktívne príbehy toho, čo som namiesto popoludnia u babky robila.

V jednom momente som to vzdala. Vrátila som mu veci a ukončila všetko, čo bolo. Žiaden kontakt, vytvorila som takmer dojem, že som sa stratila v Bermudách. A ten čas, kedy som patrila medzi nezvestné duše mi dal možnosť premýšľať. Dospela som k tomu, že typ mužov, ktorý sa podceňujú, sú nešťastní zo seba alebo svojho vzhľadu je deštruktívnejší ako typ jedna. Prvý typ je ľahký na poslanie kadeľahšie, avšak tento muž- chalan- chlap... Ak sa niečo stane, ja som tá zlá, ak náhodou udriem na citlivú strunku, ja som opäť tá zlá, lebo sa nevie brániť môjmu sarkazmu a irónií, a ak dôjde k hádke, skúste hádať koho podporia vaši spoloční priatelia? Tak či onak, tento vzťah má budúcnosť len vtedy, ak žena nepotrebuje trocha priestoru pre seba a chce byť väčšinu voľného času viazaná kotvou na nohe, ktorá ju zrejme čaká už o pár rokov v podobe detí. A moja odpoveď? Nie, ďakujem.

Vážne mám také šťastie na vzťahy alebo je toto všetko bežná súčasť životov iných žien? Zvažovala som všetky varianty. Sama byť nechcem, rozprávam sa sama so sebou dosť často, takže to preháňať nemienim. Na lesbu sa necítim, čo potvrdzuje moja skúsenosť z jedného gay baru. Avšak na nezdravý vzťah takisto nie. Myslím, že som sa ocitla v kruhu, z ktorého sa  snažím nájsť únikový východ, ale zatiaľ tam pobehujem ako zmätená laboratórna fretka.

Nad všetkými týmito milými skúsenosťami ma však drží jedna vec- viem sa na sebe zasmiať. Tak sa smejem a chápem, že každá skúsenosť patrí ako kúsok skladačky do toho veľkého obrázku nášho života a jednoducho neprestávam veriť, že jedného dňa sa tam objaví vzor, ktorý nezabije moje ideály o fešákovi, s primeranou inteligenciou, s nulovou možnosťou podvádzania a veľkým zmyslom pre humor a optimizmus. Takže som si práve asi vymyslela inzerát do zoznamky.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Žitňanská: Bankrot ľudom nevezme bývanie

Ani ľudia s hypotékou nemusia prísť o bývanie, ale po osobnom bankrote musia úver dosplácať, vysvetľuje ministerka spravodlivosti.

KOŠICE KORZÁR

Nervozita v Košiciach rastie: Raši prosí o pokojné rokovanie

Primátorovi sa nepáčia výzvy aktivistov.

KOMENTÁRE

Ficov statusový symbol, amnestie a El sexico (Schutzov týždeň)

Fico je absolútne raritný otvorenosťou a vytrvalosťou, s akou vozí štátnu radkyňu.


Už ste čítali?