Zrazilo ma auto. Čo viac k tomu dodať. Možno len to, že zachovať sa raz dobre voči niekomu sa príliš neoplatí a môže vás to dobehnúť.To bol rozhodne aj môj prípad.
Nikdy som nebola príliš zapálená do športov, ale bicykel ma jednoducho tešil. Stačí si zobrať len pár vecí, skontrolovať kolesá a človek môže vyraziť a užiť si sviatočný deň. Na bicykli som sa už dlhšiu dobu cítila celkom príjemne a nebojácne, veď čo sa môže stať, ak si človek dáva dobrý pozor.
Chyba úsudku
Ako som si pomaly šla po hlavnej ulici, prichádzala som ku križovatke, na ktorej akurát zastavila staršia Oktávia. Vidím, že vodič stojí, vidím, že sa na mňa pozerá, viem, že som na hlavnej. Tak pokračujem ďalej. Nejak som nečakala, že auto sa zrazu rozbehne a vrazí do mňa.
Myslela som, že pri takýchto situáciách človek príliš neuvažuje, ale v mysli mi predsa len niečo napadlo. "Nedolám si ruky!"
Asi to musí znieť divne, ale jediné toto mi napadlo. Pád som z časti ukorigovala, našťastie som nespadla na ruky, ale podarila sa mi urobiť kotrmelec po kapote. Chvíľku som ležala otrasená, ale nakoniec som vstala a šla skontrolovať bicykel. Nejako som tušila, že so mnou je asi všetko v poriadku. Nikde nebola krv, cítila som si ruky. Len pravá noha ma troška bolela, lebo si to odniesla.
Pán vyskočil z auta a začal na mňa hučať, odkiaľ som sa zjavila. Pamätám si, že jeho žena ma hneď začala dvíhať a kontrolovať. A viem, že jediné, čo som vtedy dokázala povedať bolo: "Veď som na hlavnej."
Šok o chvíľu o niečo opadol. Od pána som na mieste vypýtala doklady a šli sme ku mne domov, keďže sme boli len pár metrov odtiaľ, kde bývam. Doma ma bolela len noha, ale stále som bola mimo. Príliš si tento incident nepamätám, iba viem, že môj otec sa zasmial, keď mu pán povedal, že ma práve na križovatke zrazil.
Chyba úsudku 2
Vymenili sme si kontakty, pán O. so svojou ženou odišiel a dohodli sme sa, že zaplatí za opravu bicykla. Nemyslelo mi to. Políciu som nezavolala. A mala som. O pár dní moja noha a celé chodidlo bolo celé opuchnuté. Ale fungovala som ďalej, lebo som akurát odchádzala na letnú brigádu a potrebovala som si zarobiť na nový školský rok.
Pán O. o týždeň zaslal dvakrát 50 € na môj účet. Myslela som si, že okrem platby za opravu bicykla mi poslal aj malé odškodné za to, že som na neho nezavolala políciu a neriešila to. Samozrejme, chyba úsudku. Opäť. Pán si opätovne vypýtal 50 € späť, vraj sa pomýlil. A pre mňa ako bonus boli 2 eurká, ktoré nešli na opravu.
Chyba úsudku sviatočného vodiča
To asi nemal. Moja noha ma bolela a otec v tomto prípade zachoval chladnú hlavu a riešil veci za mňa, keďže som bola už dávno preč za hranicami. Dotyčnému povedal, že pokiaľ chce späť svoje peniaze, môže prísť k nám. Milý pán aj prišiel. Tu mu otec celkom slušne vyčistil žalúdok a povedal mu, že je od neho celkom drzé si pýtať späť tieto peniaze po tom, ako ma prešiel. A ak si neuvedomil, pokiaľ by som zavolala políciu, na mieste by mu zobrali vodičák a mal by moje zranenie na krku.
Jednoducho si dávajte pozor
Ak sa pýtate prečo toto všetko píšem sem na blog, tak je to jednoduché. Potrebovala som sa podeliť s touto pre mňa nepeknou skúsenosťou a chcela som, aby sa aj ďalší troška poučili z mojej story.
Po tomto incidente som dlhú dobu mala strach sadnúť na bicykel. A vždy, keď som prechádzala aj cez križovatku blízko nášho domu, poriadne ma zamrazilo. Nejako som to predýchala. Nejako sa už dala dokopy aj moja noha, ale doteraz mi v nej puká pri chodení. A nejako som sa umúdrila. Že netreba byť príliš dobrý a veriť v aspoň malú dávku slušnosti v ľuďoch alebo v skúsenosti iných. A hlavne treba dávať pozor na sviatočných vodičov. Z tých mám hrôzu stále.